V znaku medveď, vlny vody a ihličnany... niet sa čomu čudovať, pretože, tým čím sa Orava môže pýšiť a čo je pre ňu charakteristické je práve krásna príroda, čistý vzduch a atmosféra, ktorá očarí nejedného návštevníka tohto malebného kraja. Kam oko dohliadne, zbadá zvlnenú zeleňou sfarbenú krajinu, ktorá rovnako upokojí dušu milujúcu prírodu aj v zimných mesiacoch, keď je zahalená snehovou prikrývkou.

Či je zima a či leto Orava je k návštevníkom štedrá. Z jej ponuky si môžu vybrať turistiku, cykloturistiku, agroturistiku, jazdectvo, horolezectvo, vodné športy, jachting, windsurfing, člnkovanie, plávanie, splavovanie riek, rybolov, zjazdové a bežecké lyžovanie...

Prvá písomná zmienka, týkajúca sa územia Oravy, sa nachádza v listine z roku 1265, ktorou Belo IV. upravoval povinnosti a výsady kráľovských poddaných v Liptove. Práve v nej sa spomína už existujúca colná stanica v Tvrdošíne.  Tridsiatok sa nachádzal na významnej obchodnej ceste, prechádzajúcej údolím Oravy do Poľska, cez ktorú sa do Uhorska dovážalo súkno, soľ, olovo a rôzny iný tovar. O tom, že oravský región nebol neobývaným územím svedčí ďalší písomný doklad, listina z roku 1267. Panovník Belo IV. ňou daroval vnukom zvolenského župana Detrika Varín, Žilinu  a Tepličku ako výmenu za Oravu s hradom.

Samotný pojem „possessio Arwa.....cum castro“ neznamenalo iba Oravský hrad a jeho bezprostredné okolie, ale pravdepodobne sa jednalo už o významovo širšiu formuláciu, ktorá zahŕňala nielen colnú stanicu a niekoľko historicky doložených zemianskych sídiel, ale celé vtedajšie územie Oravy. Môžeme predpokladať, že už v polovici 13. storočia tu existovali menšie dediny, doložené historicky až neskôr.